Fota: Associated Press

Fota: Associated Press

Fašyzm nikoli nie byŭ pieramožany jak ideja.

Kult iracyjanalnaści i hvałtu nie moh być pieramožany jak arhumient: pakul nacysckaja Hiermanija zdavałasia mocnaj, jeŭrapiejcy i inšyja paddavalisia spakusie. Tolki na palach Druhoj suśvietnaj fašyzm byŭ pieramožany. Ciapier jon viarnuŭsia — i hetym razam krainaj, jakaja viadzie fašysckuju vajnu na źniščeńnie inšych, jość Rasija. Kali Rasija pieramoža, to fašysty va ŭsim śviecie ŭściešacca.

My pamylajemsia, kali abmiažoŭvajem našy strachi pierad fašyzmam vobrazami Hitlera i Chałakostu. Fašyzm naradziŭsia ŭ Italii, byŭ papularnym u Rumynii, dzie fašysty byli pravasłaŭnymi i maryli pra ačyščalny hvałt, i mieŭ prychilnikaŭ na jeŭrapiejskim i amierykanskim kantynientach. Va ŭsioj svajoj raznastajnaści jon byŭ źviazanym ź pieramohaj voli nad rozumam.

Praz heta niemahčyma dać adnaznačnaje aznačeńnie. Ludzi razychodziacca ŭ mierkavańniach, časta zaciata spračajucca, pra toje, što ž takoje fašyzm. Ale siońniašniaja Rasija adpaviadaje bolšaści kryteryjaŭ, jakimi zvyčajna karystajucca navukoŭcy. U joj jość kult lidara, Uładzimira Pucina. U joj jość kult pamierłych, zasnavany vakoł Vialikaj Ajčynnaj vajny. U joj jość mif pra załaty viek impierskaj vieličy, jaki treba adnavić z dapamohaj hajučaha hvałtu — źniščalnaj vajny suprać Ukrainy.

Ukraina nie ŭpieršyniu stała abjektam fašysckaj vajny. Zavajavańnie hetaj krainy było adnoj z hałoŭnych metaŭ Hitlera.

Jon ličyŭ, što Saviecki sajuz byŭ «žydoŭskaj» dziaržavaj: i płanavaŭ zamianić savieckuju ŭładu svajoj ułasnaj i zachapić uradlivyja ziemli Ukrainy. Saviecki sajuz vyniščyć hoład, a Hiermanija stanie impieryjaj. Jon letucieŭ, što heta budzie lohka, bo mierkavaŭ, što Saviecki sajuz byŭ utvorany štučna, a ŭkraincy — kałanijalny narod.

Strašennaje padabienstva z vajnoj spadara Pucina. Kreml akreślivaje Ukrainu jak štučnuju dziaržavu, čyj jaŭrejski prezident dakazvaje, što jana nie moža być sapraŭdnaj. Paśla źniščeńnia nievialikaj častki elitaŭ, pa mierkavańni Kramla, novanarodžanyja masy z radaściu prymuć rasijskaje panavańnie. Siońnia mienavita Rasija adrazaje śviet ad ukrainskaha zbožža, što niasie pahrozu hoładu na suśvietnym poŭdni.

Šmat chto nie advažvajecca ličyć Rasiju fašysckaj dziaržavaj, bo stalinski Saviecki Sajuz nazyvaŭ siabie antyfašysckim. Ale hetaje aznačeńnie nie dapamahło zrazumieć, što takoje fašyzm — i siońnia jano bolš, čym prosta błytaje.

Z dapamohaj amierykanskich, brytanskich i inšych sajuźnikaŭ Saviecki Sajuz pieramoh nacysckuju Hiermaniju ŭ 1945-m. Ale supraćstajańnie fašyzmu z boku SSSR było niepaśladoŭnym.

Da taho, jak Hitler zajmieŭ uładu ŭ 1933 hodzie, Saviecki sajuz staviŭsia da fašystaŭ jak da čarhovych kapitalistyčnych vorahaŭ. Kamunistyčnyja partyi Jeŭropy musili stavicca da ŭsich inšych partyjaŭ jak da vorahaŭ. I heta palityka paspryjała ŭzychodu Hitlera: niamieckija kamunisty i sacyjalisty nie mahli supracoŭničać, choć mieli pieravahu nad nacystami. Paśla hetaha pravału Stalin skarektavaŭ svaju palityku, zapatrabavaŭšy ad jeŭrapiejskich kamunistaŭ stvareńnia kaalicyjaŭ dla błakavańnia fašystaŭ.

Telehramy ad Stalina da kiraŭnikoŭ nacysckaj Hiermanii. Fota: hazieta «Praŭda»

Telehramy ad Stalina da kiraŭnikoŭ nacysckaj Hiermanii. Fota: hazieta «Praŭda»

Heta ciahnułasia niadoŭha. U 1939 hodzie Saviecki sajuz staŭ chaŭruśnikam nacysckaj Hiermanii i hetyja dźvie dziaržavy razam uvarvalisia ŭ Polšču. Nacysckija pramovy drukavalisia ŭ savieckich hazietach, a nacysckija aficery zachaplalisia masavymi departacyjami ŭ SSSR. Ale siońnia ruskija nie kažuć pra heta, bo heta zabaroniena zakonam. Vialikaja Ajčynnaja źjaŭlajecca častkaj histaryčnaha mifa Pucina pra ruskuju čyściniu i zhublenuju vielič — tolki Rasija musić być achviaraj i pieramožcam u hetaj vajnie. Klučavy fakt — što Stalin pačaŭ Druhuju suśvietnuju, pajadnaŭšysia z Hitleram — musić być nievykazanym i niedapuščalnym.

Hnutkaść Stalina ŭ dačynieńni da fašyzmu — heta kluč da razumieńnia siońniašniaj Rasii. Pry Stalinie fašyzm byŭ spačatku niejtralnym, paśla drennym, paśla dobrym, a paśla napadu Hiermanii na SSSR — znoŭku staŭ drennym. Ale nichto nie patłumačyŭ, što heta značyć.

Heta była skrynia, u jakuju možna pakłaści ŭsio, što chočaš. Padčas vajny fašystami stali amierykancy i anhličanie. I «antyfašyzm» nie pieraškodziŭ Stalinu vybrać metaj adnoj z chvalaŭ represijaŭ jaŭrejaŭ, a jahonym pierajemnikam zbłytać Izrail i nacysckuju Hiermaniju.

Saviecki «antyfašyzm», inšymi słovami, byŭ palitykaj «svaich i čužych». Heta nie adkaz na fašyzm. Bo fašysckaj palityka pačynajecca, jak kazaŭ nacyscki dziejač Karł Šmit, z aznačeńnia voraha. I pakolki saviecki antyfašyzm tolki aznačaŭ voraha, jon adkryŭ fašyzmu čorny chod, praź jaki jon moh viarnucca ŭ Rasiju.

U Rasii XXI stahodździa «antyfašyzm» pieraŭtvaryŭsia ŭ prava Pucina vyrašać, chto jość voraham nacyi. Sapraŭdnyja ruskija fašysty, jak Duhin i Prachanaŭ, atrymali trybunu ŭ srodkach masavaj infarmacyi. A sam Pucin abapiraŭsia na pracy fašysta Ivana Iljina, jaki pracavaŭ u mižvajenny pieryjad.

Fota: Associated Press

Fota: Associated Press

Dla lidara RF «fašyst» abo «nacyst» — heta toj, chto vystupiŭ suprać jaho ci jahonaha płana pa źniščeńni Ukrainy. Ukraincy — «nacysty», bo nie chočuć być ruskimi i supraciŭlajucca.

Kali b niechta zdoleŭ pajechać u sučasnuju Rasiju z 30-ch hadoŭ, to bieź ciažkaściaŭ aznačyŭ by režym Pucina jak fašyscki. Znak Z, demanstracyi, prapahanda, vajna jak ačyščalny akt hvałtu i masavyja pachavańni vakoł ukrainskich haradoŭ robiać heta vidavočnym.

Vajna suprać Ukrainy — heta nie tolki viartańnie na tradycyjnaje fašysckaje pole boju, ale i viartańnie da tradycyjnaj fašysckaj movy i praktykaŭ. Inšyja narody isnujuć dla taho, kab ich kałanizavali. Rasija nievinavataja praz svajo staražytnaje minułaje. Isnavańnie Ukrainy — heta mižnarodnaja zmova. Adziny adkaz — vajna.

Pucin kaža pra fašystaŭ jak pra vorahaŭ, tamu nam moža być ciažka zrazumieć, što jon fašyst. Ale ŭ vajnie Rasii suprać Ukrainy «fašyst» značyć prosta «vorah, jakoha my nie ličym za čałavieka» — toj, kaho ruskija mohuć zabić.

Mova nianaviści, nakiravanaja na ŭkraincaŭ, robić ichniaje zabojstva jašče lahčejšym — jak toje było ŭ Bučy, Maryupali ci ŭva ŭsich inšych akupavanych častkach Ukrainy. Masavyja pachavańni — heta nie niejkaja vajennaja vypadkovaść, ale zakanamiernaje śledstva fašysckaj vajny na źniščeńnie.

Fašysty, jakija nazyvajuć inšych «fašystami», — heta fašyzm, daviedzieny da krajnaści, kult duraści. Heta kančatkovaja kropka, dzie mova nianaviści pieravaročvaje rečaisnaść, a prapahanda stanovicca čystaj vydumkaj. Heta viaršynia panavańnia voli nad rozumam. Nazyvać inšych fašystami i być fašystam — voś asnoŭnaja praktyka pucinizmu. Džejsan Stenli, amierykanski fiłosaf, nazyvaje heta «padryŭnoj prapahandaj». Ja nazyvaju heta «šyzafašyzmam».

Ukraincy majuć samuju vytančanuju farmuloŭku. Jany nazyvajuć heta «rašyzm».

My razumiejem fašyzm lepš, čym u 30-ja hady. Ciapier my viedajem, da čaho jon pryvioŭ. My musim pryznać fašyzm, bo tady my viedajem, z čym majem spravu. Ale pryznać jaho — nie značyć skasavać jaho. Fašyzm — heta nie dyskusijnaja pazicyja, a kult voli, ź jakoha naradžajecca vydumka. Heta tajamnica čałavieka, jaki acalaje śviet hvałtam, i prapahanda padtrymaje jaje da kanca. Jaho možna źniščyć tolki demanstracyjaj słabaści lidara.

Fašyscki pravadyr musić być pieramožany, a hety značyć usie antyfašysty musiać zrabić usio, kab jaho pieramahčy. Tolki tady mify abrynucca.

Fota: Associated Press

Fota: Associated Press

Jak i ŭ 30-ja, demakratyja sastupaje pa ŭsim śviecie, a fašysty vajujuć sa svaimi susiedziami. Kali Rasija pieramoža va Ukrainie — heta budzie nie prosta vyniščeńnie demakratyi siłaj, choć heta ŭžo drenna. Heta demaralizuje demakrataŭ uva ŭsim śviecie. Jašče da vajny siabry Rasii — Marin Le Pen, Viktar Orban, Takier Karłsan — byli vorahami demakratyi.

Pieramohi fašystaŭ na poli boju zaćvierdzili b, što siła stvaraje prava, što rozum — dla tych, chto prajhraŭ, a demakratyja musić być źniščanaja.

Kali b Ukraina prahrała, heta byŭ by zmročny čas dla demakrataŭ usiaho śvietu. Kali Ukrajina prajhraje, nas čakajuć dziesiacihodździ ciemry.

Cimaci Snajder — prafiesar historyi Jelskaha ŭniviersiteta i navukovy supracoŭnik Instytyta humanitarnych navuk u Vienie. Aŭtar šmatlikich knih, siarod jakich: «Kryvavyja ziemli: Jeŭropa pamiž Hitleram i Stalinym» i «Pra tyraniju: dvaccać urokaŭ dvaccataha stahodździa».

Čytajcie taksama:

Što kiraŭnik CRU viedaje pra Pucina? Šmat — choć by toje, što jon nie ŭmieje prajhravać

Rasijski miljarder: Pucin pavinien stać impierataram

Dakumienty śviedčać, što sotni, kali nie tysiačy rasijskich vajskoŭcaŭ admovilisia vajavać va Ukrainie

Клас
75
Панылы сорам
2
Ха-ха
5
Ого
2
Сумна
9
Абуральна
11